Skúsme sa porozprávať o tom, čo znamená “rozvoj osobnosti”  a prečo je dôležité sa ním zaoberať.

Každý z nás je jedinečnou individualitou a túto individualitu určuje naša osobnosť. S určitou “výbavou”, teda štruktúrou osobnosti sa narodíme, ale to, ako sa naša osobnosť vyvíja ďalej, je z veľkej časti ovplyvnené skúsenosťami v ranom detstve, teda výchovou. Tu je dôležité, nakoľko máme splnené základné potreby. Dostali sme ako deti adekvátny pocit bezpečia a istoty? Ako sme cítili lásku od svojich rodičov a blízkych osôb? Dostali sme lásku bez podmienok? Dostali sme dostatok ocenenia? Cítili sme, že takí, akí sme, sme dosť dobrí? Alebo sme si museli lásku “zaslúžiť?” Mali sme dostatočný pocit spolupatričnosti a vlastnej hodnoty?

Toto všetko sa neskôr podpíše na našom správaní. Asi každý z nás má nejaké citlivé miesta, slabiny…niekto je napríklad príliš citlivý na kritiku (napr. následkom nedostatočného ocenenia), alebo je vzťahovačný, žiarlivý, reaguje podráždene v určitých situáciách, alebo má málo dôvery k ľuďom, je uzavretý, má nízku sebadôveru, nevie sa presadiť medzi ľuďmi, a niekedy ani v partnerstve, a podobne.

Všetky tieto nezdravé, nefunkčné formy správania sa následne prejavujú v našich vzťahoch. Preto má význam svoje citlivé miesta rozpoznať,  priznať si ich, ošetriť , byť k sebe úprimný.  Proces, ktorým človek musí prejsť, aby mohol začať fungovať inak, niekedy môže bolieť a žiada si svoj čas. Všetko záleží na tom, aké hlboké sú rany z detstva, ako veľmi sme sa odklonili od samého seba.

Za určitých podmienok (ktoré je možné dosiahnuť v terapeutickom vzťahu) sa môže naša osobnosť rozvíjať a ďalej rásť. Rásť smerom k zdravšiemu, slobodnejšiemu fungovaniu.

Som presvedčená, že bez zdravej osobnosti nie sú možné ani zdravé, harmonické vzťahy.